Opál zo Slovenska
Slovensko sa pýši pokladom skrytým v opálových baniach. Jedná sa o drahokamy opály ,ktoré sa zaradzujú medzi mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG. Expozícia opálu sa nachádza v pivničných priestoroch Rákociho paláca v Krajskom múzeu v Prešove.
V klenotníctvach na Slovensku nájdeme množstvo šperkov s opálom. Nie všetky opálové šperky obsahujú pravý opál, často je v nich zasadený umelo vytvorený opál. Nepravý opál má veľmi presné usporiadanie plôšiek aj vrstvičiek a je v ňom vysoká zvláštna farebnosť. Pravý opál to nemá. V umelom opály sa farby správne neprelievajú. Umelý opál je polymér.
Nie všetci klenotníci s ním radi pracujú, pretože môže pri zasadzovaní do šperku prasknúť. Stalo sa: Jeden kráľovský opál priniesol hrozné nešťastie zlatníkovi, ktorý ho počas nastavenia zlomil. Nemilosrdný Ľudovít XI. Si prikázal mu odrezať ruky! Iní klenotníci ho už potom veľmi nevyhľadávali.
Vzácne slovenské opály
Najväčší slovenský opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v obci Červenica, okres Prešov. Je zároveň najväčším drahým opálom Európy. Vážil 594 g. Jeho hodnota bola 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni - Zbierka Naturhistorisches Museum, Viedeň, Rakúsko.
Slovenský opál si obľúbili aj členovia rodiny cisára Napoleona Bonaparta. Francúzka cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“ - The Burning of Troy. Mal vraj 700 karátov a svoje meno dostal podľa hry farieb kameňa pripomínajúceho legendárny ohnivý plameň. Vraj horel tak jasne, že sa zdalo, že na svojom povrchu prská. Momentálne jeho umiestnenie nie je známe. Nemáme ani jeho fotografiu ani ho nemáme vizuálne znázornený v žiadnom dokumente. Šperk s týmto drahokamom je zahalený tajomstvom. Jozefína zomrela v roku 1814. Pred 1.sv. vojnou ho vraj kúpilo mesto Viedeň od anonymného predajcu a po 2.svetovej vojne zmizol bez stopy.
Označenie Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie drahého opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na Východnom Slovensku, v Slovenských opálových baniach. Presne medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“. Dňa 10. novembra 2016 bolo zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“ v WIPO – Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization), pod registračným číslom 1061.
Október patrí drahokamu opál
Mesiac október patrí drahokamu opál. Ten je známy svojimi jedinečnými vlastnosťami a prekrásnou hrou farieb, známou ako opalescencia. Gréci považovali drahý opál za
rovnocenný diamantu.
Zlé povery o opáloch
Opál je kontroverzný drahokam so zlou povesťou. Dlhý čas sa verilo, že opál prináša smolu, je kameňom zla, symbolom nestálosti, zosobnenia vášní, kameňa klamných nádejí a ilúzií. Sú to len povery, ale niektorí ľudia tomuto stále veria. Preto buďte opatrný, komu opálový šperk darujete a radšej si vopred overte, či to bude vhodný darček.
Tu je pár príkladov zlých legiend o opáloch :
Počas viktoriánskej éry vo Francúzku boli rozšírené povery o jeho spojení s čiernou mágiou a niektoré pretrvávajú dodnes.
V Číne veria, že silu opálu môže využiť len osoba čistého srdca a ostatným ľuďom sa opál vypomstí. Pre záletníkov a sebcov prináša smolu.
Opál bol ochranným kameňom zlodejov, lupičov a špiónov. Hovorilo sa, že ak ho zlodej nosí, stáva sa pre okolie neviditeľný. V 11.stor. biskup Marbode z Rennes napísal o opále: „Napriek tomu je strážcom zlodejskej rasy, darcovi dáva najrýchlejší pohľad, ale všetky ostatné oči zahaľuje najhrubšou nocou.“
Opál prináša smolu tým, čo sa nenarodili v októbri.
Čarodejnice údajne používali čierne opály na zvýšenie svojich magických schopností na poškodenie iným.
Zásnubné prstene nesmú obsahovať opál, inak sa nová nevesta rýchlo stane vdovou.
Stredovekí Európania sa opálom vyhýbali, pretože sa podobal očiam niekoľkých „zlých“ zvierat, napríklad mačiek.
Na konci 18. a 19. stor. sa spájal s morom, hladom a pádom monarchií.
Európania verili, že opál sa podobá „Zlému oku“. Zdrojom tohto tvrdenia bol v 19. stor. Sir Walter Scott. V roku 1829 Scott napísal román s názvom Anne z Geierstein. V ňom postava s názvom barónka Arnheimu nosí opálový talizman s nadprirodzenou silou. Barónka zomrie, keď kvapka svätej vody dopadne na opál. Kniha bola veľmi populárna. Ľudia si spájali s nešťastím a smrťou. Ich predaj klesol o 50%.
Eugena de Montijo bola posledná cisárovná Francúzska a manželka Napoleona III.. Bola oddanou obdivovateľkou opálov, ale nikdy ich nenosila, lebo sa ich bála.
Edward VII, kráľ Veľkej Británie a Írska, po nástupe na trón nariadil, aby všetky opály v korune boli nahradené rubínmi.
Lesk opálu odchádza so smrťou nositeľa.
Isidore Kozminskij vo vydaní svojej knihy Mágia a veda o klenotoch a kameňoch z roku 1922 uvádza, že „možno proti žiadnemu inému drahokamu nemá taká veľkorysá poverčivá nevedomosť ako proti nádhernému opálu“.
